Referencie

Dobrý deň Majka,

keď mi kamarátka spomenula možnosť absolvovať súkromné hodiny psychomotorického vývinu dieťaťa, veľmi som sa potešila. Už som bola úplne bezradná.

Ako každá mamička, o to viac ako prvorodička bez skúseností s drobcami, som aj ja sledovala rôzne stránky a fóra na internete o tom, čo by malo a čo nemalo dieťatko vedieť v ktorom mesiaci a ako vyzerá normálny vývoj dieťatka a čo sa má a čo nemá robiť s dieťaťom, a tak podobne. Internet je plný neskutočného množstva informácií, téma deti je veľmi vďačná a každý, čo dieťa má, sa cíti odborníkom na túto tému, takže mamičky trávia dlhé hodiny čítaním a selektovaním často protichodných odporúčaní a na konci dňa sú len zmätené a mrzuté, že tým strávili zbytočne drahocenný „voľný“ čas a výsledok nikde.

Hodiny s cvičiteľkou Majkou boli preto pre mňa a moje dieťa tým, čo som hľadala. Dobre investovaným časom s viditeľnými výsledkami, logickou, jasnou a so zrozumiteľnou argumentáciou, s praktickými ukážkami a v pohodlí domova. Dieťa je vo svojom prostredí, a keď si okuká „cudziu tetu“ (Majku), dokáže sa prirodzene hrať a robiť veci tak, ako ich robí bežne, každý deň. Takto sa potom naozaj v pokoji dá sledovať, čo bábätko robí a čo považuje za prirodzené, a teda kde má alebo nemá problém. My sme, našťastie, nemali žiaden väčší problém, len zopár drobností, a tie sme hravo na základe Majkiných rád odstránili. Všetko, čo Majka odporúča, je pre dieťa zaujímavé, lebo sa to dá robiť formou hry, pre mamičku je to len zvyk. Ak s bábätkom nesprávne manipuluje, dokáže to zmeniť a vie, aký by mal byť výsledok. Ak to zmeniť nedokáže (z akýchkoľvek dôvodov), aspoň to vie sledovať alebo sa snažiť robiť aspoň časť vecí inak, lepšie, správnejšie. Minimálne si vie ustrážiť, či sa to ďalej hýbe a vyvíja lepším smerom. Nie je to ako u lekára, ktorý v podstate kontroluje len hlavné míľniky vo vývoji dieťaťa (či drží hlavičku, sedí, štvornožkuje, chodí…, pretože na iné, žiaľ, nemá čas – toto nie je kritika pediatrov, ale konštatovanie, ako je nastavený systém), ale je to aj o tom, ako to dieťa robí – a to AKO je mimoriadne podstatné. Na druhej strane, žiadne dieťa nie je dokonalé a vždy bude niečo, ale to poznanie, šité na mieru, dáva mamičke možnosť voľby, či s tým bude alebo nebude niečo robiť. Naozaj výhodou je, že odporúčania sú konkrétne presne podľa toho, ako na tom je vaše dieťa.

Verím, že správny psychomotorický vývoj a podporné cvičenia formou hry dokážu dať dieťaťu dobrý základ do života a v tridsiatke nebude chodiť k ortopédovi s bolesťami driekovej či krčnej chrbtice. J Nehovoriac o ďalšom množstve dopadov, ktoré psychomotorika na život človeka má.

Aďa (28 r., matka jednoročného dieťaťa)