Nedávno som si prisadla k skupine diskutujúcich mamičiek. Boli pomerne hlučné, a tak moje veľké ucho načúvalo. Otvorená bola jedna jediná téma: deti.
Každá mamička mala čo povedať. Skúsenosti z vlastného materstva sa tiahli celou debatou. Po chvíľke samých otázok a poúčaní som si uvedomila, aké k sebe niekedy vieme byť neohľaduplné, ako si dokážeme navzájom ubližovať. Z môjho pohľadu sa podporné stretnutie zmenilo na ring.
Prečo je to tak? Veď my, ženy, máme schopnosť porozumieť, podporiť, súcitiť. Súťaživosť a vlastné ambície nám akosi bránia byť prirodzenými. Chceme byť najlepšími matkami a želáme si, aby to ocenilo aj naše okolie. Na to okolie sa spoliehame aj vtedy, keď hľadáme odpovede na problémy. Málokedy nám napadne, že by sme ich mali hľadať vo svojom vnútri a spoľahnúť sa na prirodzený materinský inštinkt. Samozrejme, občas je dobré obrátiť sa na odborníka alebo inú matku. Avšak dobré je aj vybrať si vlastnú cestu, pretože každá matka a každé dieťa sú jedinečné bytosti so svojím vlastným príbehom.
Ako sa cíti mladá mamička, keď počúva kritiku zo strany svojich najbližších, rodiny, kamarátok… „Určite je hladné…, nemáš dosť mlieka…, už by malo sedieť…, prečo ešte nechodí…, koľko slov už vie povedať…“. Tieto kritické slová či výčitky vedia napáchať veľa škody.
Vystresovaná mamička úplne zabúda počúvať vlastné inštinkty a len blúdi v kruhu pokusov a omylov. Celú energiu vkladá do toho, aby bola označená ako dokonalá matka, ktorá zvládla svoju úlohu. No dieťa nepotrebuje dokonalosť, potrebuje prijatie a lásku.
Matka potrebuje veriť vo vlastné materinské schopnosti a iba tak je pripravená prijať aj iné rady, pri ktorých sa nebude cítiť frustrovaná. Mamičky, vychutnávajte si zázrak vedľa vás. Práve vy ste tá osoba, ktorá vie rozdávať nehu a starať sa o svoje dieťatko.
Držím vám palec, Majka.