Pred narodením si môžeme mozog a jeho prepojenia s telom predstaviť ako nevyfarbenú maľovanku. Aby sme tieto prepojenia rozkošatili a zaplnili, potrebuje mozog dieťaťa neustále podnety. Tieto získava pri bežnej starostlivosti a hrách.
Kľúčový je však vlastný pohyb dieťaťa. Pohyb, ktorý je najskôr náhodný a neskôr čoraz viac cielený, spôsobuje búrku vo vývine mozgu. Preto je telesná namáha taká dôležitá a nevyhnutná.
Dieťa nepríde na svet úplne bezmocné a nepripravené. Je vybavené tzv. novorodeneckými reflexmi, ktoré postupne ustupujú a sú nahradené novými pohybovými vzorcami. Príroda to zariadila tak, že v určitom vývinovom období si dieťa vie osvojiť iba určité špecifické vedomosti a zručnosti.
Zachované novorodenecké reflexy a slabo vyvinuté nové posturálne reflexy sa spájajú s mnohými problémami typickými pre poruchy učenia a pozornosti, poruchy pohybového vývinu a reči, ale aj pre úzkostné poruchy alebo poruchy správania.
Preto je na nás rodičoch, aby sme vedeli, čo má naše dieťatko v tom-ktorom období zvládnuť a ako mu k tomu dopomôcť. Ako zabezpečiť, aby neleňošilo alebo aby príliš rýchlo nepostupovalo vo vývine. Naša snaha uľahčovať alebo urýchľovať vývin dieťaťa je priam škodlivá.