Obdobie novorodencov a obdobie do jedného roka života sa vyznačuje výrazným rastom a rozvojom pohybových a psychických schopností. Už na prvý pohľad vieme zhodnotiť tvar hlavičky, súmernosť tela, držanie končatín.
Existuje veľa faktorov, od ktorých závisí tvar lebky. Niektoré z nich sa uplatňujú pred narodením dieťaťa a iné až po narodení. Tvar lebky sa formuje predovšetkým prechodom cez pôrodné cesty a do veľkej miery ho ovplyvňuje aj naša starostlivosť.
Najdôležitejšie je neukladať hlavičku len na jednu stranu. Dieťatko je potrebné polohovať. Pri starostlivosti musíme byť opatrní, či neprichádza svetelný podnet len z jednej strany, či nenosíme dieťa len na jednej ruke, či ho do postieľky nevkladáme len na jednu stranu. S tým súvisí aj rýchle skrátenie svalov na krku. Takéto skrátenie dieťatku znemožňuje otáčať hlavičku súmerne do strán. Preto je dôležité, aby sme sa dieťaťu prihovárali, podávali mu hračky a smerovali podnety tak, aby bolo nútené otáčať hlavičku na obe strany.
Ak dieťatko bezprostredne po narodení nevie spontánne meniť polohu hornej končatiny, je potrebné vylúčiť zlomeninu ramennej alebo kľúčnej kosti alebo poranenie nervov inervujúcich svaly hornej končatiny. Deformitu nôh, ktorá vznikne pre nedostatok priestoru počas vývinu dieťaťa v maternici, možno označiť za ľahšie postihnutie. Táto chyba je napraviteľná. Pomôže pri nej jednoduché cvičenie a masáže nožičky, ktoré mamička vykonáva niekoľkokrát denne, zväčša pri hre s dieťatkom.
Chrbtica a šatkovanie
Prof. MUDr. Velemínsky, 333 otázok pre pediatra: „Tak, ako nie je potrebné narovnávať krivé nožičky dieťaťa, aby rovno rástli, nie je potrebné narovnávať ani jeho chrbátik skôr, ako sa bude narovnávať sám. Dieťa predsa strávilo veľa mesiacov v maternici stočené do guľata. Ak si niekto myslí, že po pôrode je pre dieťa narovnanie chrbtice to najpodstatnejšie, má laickú predstavu. Dvojité zaoblenie chrbtice a stavcov vo forme S sa vytvára až postupne počas motorického vývoja dieťaťa. Z tohto hľadiska je nefyziologické skôr ležanie v postieľke, pretože k narovnaniu chrbtice nedochádza vďaka rastúcej sile svalov, ale vďaka gravitácii, proti ktorej dieťa v prvých mesiacoch ešte nemôže nič robiť. Je tomu potrebné predísť. Stavce dieťaťa nesmú byť stláčané. V maternici plávalo vo vode, stavce boli zaguľatené a nie stláčané. Podmienka „beztiaže“ už však nie je splnená. Tomuto nebezpečiu sa dá predísť, keď použijete šatku na nosenie, ktorá svojou napätou látkou pôsobí ako podpora držania tela dieťaťa, takže sa tak zabráni namáhaniu stavcov. Najčastejší argument proti noseniu novorodencov je obava, že by sa mohla poškodiť ich chrbtica. Všetci ľudia, ktorí však dnes sedia s poškodenou chrbticou u ortopédov, ležali ako bábätká s veľkou pravdepodobnosťou tak, ako sa patrilo, teda na chrbte. Novorodenci, ktorých matky nosia v šatke, sa podľa Deana a Gebera vyvíjajú lepšie než deti, ktoré strávia väčšinu času v detskej postieľke.“
Avšak aj tu je potrebná opatrnosť. Správne uchytenie dieťaťa v šatke je základom dobrého nosenia. Keby bolo dieťa asymetricky skrčené dlhší čas bez možnosti vystrieť sa, takéto nosenie môže spôsobiť problémy vo vývine.
Ako vieme, chrbtica je dvakrát esovito prehnutá. Keď sa dieťatko začína otáčať na bruško, vyvíja sa jej prvé zakrivenie, tzv. krčná lordóza, keď sa dieťa vo veku okolo ôsmich mesiacov učí sedieť, vyvíja sa tzv. hrudná kyfóza. A až keď začína samostatne stáť na nôžkach a hľadá rovnováhu, vyvíja sa tzv. drieková lordóza. K tomu môžeme priradiť najčastejšie chyby, ktoré ako rodičia robíme.
Dieťa nosíme vo vertikálnej polohe v období, keď má len pár mesiacov. Dávame ho sedieť v čase, keď na to nemá pripravené svaly, alebo dieťa predčasne podporujeme, aby sa postavilo na nožičky. Nepriaznivý vplyv na vývin má aj to, keď dieťa prekrmujeme a je obézne. Tým mu tiež vytvárame predpoklad pre väčšiu záťaž na chrbticu.